Hoci je december, dnešné ráno nás neprivítalo mrazmi, ale jemným mrholením. Svet vyzeral, akoby sa pomaly prebúdzal zo spánku, no napriek tomu nikto nebol ospalý. Stačilo otvoriť dvere do školy a v očiach detí sa zablyslo očakávanie – tichý, radostný šepot, ktorý prezrádzal, že sa čoskoro objaví Mikuláš a prinesie prvé zázraky adventu. Hneď pri vstupe každé dieťa privítal jeho milý pozdrav – voňavý balíček so sladkosťami a malé objatie. Nenápadné gesto, ktoré zohrialo ráno viac než všetky radiátory sveta a rozžiarilo tváre úsmevmi.
Netrvalo dlho a po chodbách sa začali diať malé zázraky – šušťanie anjelských krídel, jemný cinkot zvončekov a tiché kroky čertov, ktorí sa schovávali za rohmi chodieb. Mikuláš prechádzal školou spolu so svojou družinou a všade, kam vkročil, sa objavovali malé iskričky radosti a smiechu. Niektoré deti mu zaspievali, iné zarecitovali básničku. Čerti sa zvedavo obzerali a vypytovali, kto poslúchal pani učiteľku, pomáhal doma či nerobil zle súrodencom. Napokon zistili, že v našej škole máme samých usilovných a poriadnych žiakov – a tak odchádzali s prázdnymi rukami aj vrecom.
Anjeli zatiaľ kreslili dobrým deťom malé srdiečka na líčka, kým čerti pridávali jemnú stopu uhlíka tým, ktorí občas vyviedli nejaké to lapajstvo. A keďže málokto je celkom bez chyby, väčšina detí si odniesla z oboch – úsmevný dôkaz toho, že dobro a šibalstvo dokážu spolu celkom dobre nažívať.
Hoci sa dnes veľa neučilo, zažili sme niečo oveľa vzácnejšie – dotyk čara adventu. Mikulášska návšteva nám pripomenula, že sa blížia najkrajšie sviatky roka, plné pokoja, radosti a čarovných chvíľ, ktoré čakajú na všetkých s otvoreným srdcom.
Po odchode Mikuláša a jeho pomocníkov zostala v triedach dobrá nálada, jemné teplo a pocit, že každá maličkosť môže zmeniť obyčajný deň na malé zázraky, ktoré zostanú s nami až do Vianoc.
Ďakujeme, Mikuláš, už teraz sa tešíme na stretnutie o rok!