Túto praktickú múdrosť si žiaci overili na vlastnej koži na mieste, ktoré si naozaj zaslúži byť videné každým ľudským jedincom aspoň raz v živote. Auschwitz - Birkenau, Osvienčim – Brezinka.
Som rada, že tohtoroční deviataci absolvovali exkurziu, ktorá nebola len o faktoch a vedomostiach. Bola aj o pocitoch, empatii, o prekvapení a rozhorčení. A verím, že aj o formovaní osobností v obzvlášť citlivom veku a v obzvlášť ťažkej dobe.
Žiaci 9.A a 9.B triedy sa v hojnom zastúpení vydali do Poľska 13. mája 2026 v skorých ranných hodinách. Nie veľmi vľúdne počasie dodávalo tragickému miestu zvláštnu atmosféru. Hoci občas vykuklo slnko, nedokázalo zahnať ťažobu miest, po ktorých sme kráčali. Exkurzii predchádzala systematická príprava žiakov, sledujúca jednak obsahovú, najmä však charakterovú stránku. Ako spätnú väzbu žiaci vypĺňali doplnkový materiál, z ktorého postrehy si prečítajte nižšie sami. Vo mne zarezonovala bezprostredná reakcia, keď sme nastúpili do autobusu: „Ja keď prídem domov, poriadne vystískam mamu a tata...“
V ČOM PRESNE SI DNES INÝ AKO RÁNO, KEĎ SI DO TOHTO AREÁLU VCHÁDZAL?
„Budem si väčšmi vážiť každú maličkosť, moju rodinu, kamarátov, moje štúdium, ale aj iné veci, ako som si predtým.“
„Mám väčší rešpekt a uvedomujem si, čo ľudia môžu napáchať.“
„Som si viac vedomý hodnoty slobody a toho, čo sa tu stalo.“
„Myslím si, že vec, čo sa vo mne zmenila, je určite postoj k týmto hrozným veciam, čo sa stali v minulosti. Až teraz som si reálne uvedomil, aké to muselo byť peklo. Určite mám teraz väčší rešpekt.“
„Že si vlastne už naplno uvedomujem, čo sa tam odohralo. Nebudem už nikdy znevažovať ľudí.“
„Som vďačná, že môžem mať také podmienky pre život, aké mám. Ľudia v Osvienčime to nemali. Sme proti nim „rozmaznaní“. Som vďačná, že mám svojich rodičov, blízkych.“
Ďakujem všetkým účastníkom exkurzie za bezproblémový priebeh a aj divokejším obetiam pubertálneho obdobia za jej dôstojné absolvovanie. Spomienky a silné momenty s nami ostanú snáď navždy.