Prednáška o smutnom období v našich dejinách
Súčasná pandemická situácia našim žiakom neumožňuje osobne navštevovať múzeá a ich expozície a rozširovať si tak svoje vedomosti. Našťastie nám moderné technológie dovoľujú sprostredkovať im zaujímavé informácie prostredníctvom mobilov a počítačov v pohodlí a bezpečí domova.
Žiaci 9.ročníka sa tak 31.3.2021 zúčastnili prednášky na tému Prenasledovanie Židov na Slovensku. Túto problematiku nám priblížil Mgr. Matej Beránek, PhD., kultúrno-propagačný manažér Múzea holokaustu v Seredi. Múzeum holokaustu vzniklo v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora v Seredi, ktoré predstavuje autentické miesto viažuce sa k tragickému obdobiu riešenia židovskej otázky na Slovensku počas druhej svetovej vojny.
Deviataci mali možnosť vidieť dobovú tlač, dokumenty a propagačné materiály, ktoré odštartovali prenasledovanie židovskej komunity. Dozvedeli sa, ako celý proces prebiehal a ako ovplyvnil tisíce životov. Mohli si tiež pozrieť autentické výpovede preživších, ktorí počas spomenutých hrôz boli len deťmi a prežili muky tábora v Osvienčime.
Vyjarenia žiakov : "Prednáška sa mi veľmi páčila. Dozvedela som sa veľa nových a zaujímavých vecí. Zaujalo ma aj video na konci prednášky."
"Mne to prišlo veľmi smutné a traumatizujúce pre tých ľudí, ktorí to zažili. Neviem si vôbec niečo také predstaviť, že by sa to malo stať a obdivujem ich, že o tom dokážu rozprávať."
Navyše sme si 25.marca pripomenuli 79.výročie 1. transportu slovenských Židov do vyhladzovacieho tábora, ktorý bol vypravený zo železničnej stanice v Poprade 25. marca 1942 (streda) o 20:20 hod. Do vagónov, pôvodne určených na prepravu dobytka, muselo nastúpiť 1000 mladých žien a dievčat zo Šarišsko-zemplínskej župy. Týmto sa začala prvá vlna transportov zo Slovenska. Druhá séria transportov začala 30. septembra 1944 zo Serede. Celkovo tak v koncentračných táboroch v dôsledku transportovania z územia Slovenska zahynulo viac ako 70 000 židovských občanov.
Hoci sú tieto udalosti smutné a a dnes už takmer nepredstaviteľné, je potrebné si ich pripomínať, aby sme nedovolili ich opakovanie a uctili si tak pamiatku všetkých nezmyselne ukončených životov.
Mgr. Zuzana Ondrejková