Slová zo známej ľudovej piesne si naši žiaci zo šiestych ročníkov potvrdili na koncoročnom výlete, ktorý smeroval na Oravu, kraj rozkladajúci sa na severnom okraji Slovenska. Orava má v sebe veľa špecifického, je skromná a presvedčivá zároveň, vie byť aj drsná, najmä pre zlé počasie , ktoré dokáže byť naozaj nehostinné . Jednoducho ,Orava vie prekvapiť , ale nikdy nesklame! A to sa potvrdilo aj nám. Hoci začiatok dňa bol opršaný a pochmúrny, nič neubral na kráse nenarušeného prírodného bohatstva a množstve pôvodných objektov ľudovej architektúry, ktoré sme cestou do Oravského Podzámku zhliadli. Vrcholom bola výrazná dominanta oravského regiónu, Oravský hrad, ktorý bol našou prvou zastávkou. Sympatická sprievodkyňa nám predstavila celú históriu tohto skvostu a z najvyššej časti hradu, z Citadely, ktorá bola postavená ako prvá ešte v 13. storočí vo výške 112 metrov nad morom, sme zhliadli úžasnú prírodnú scenériu. Sever Oravy ohraničujúce Oravské Beskydy, východ stretávajúci sa so Západnými Tatrami – Roháčmi a juh s Chočskými vrchmi. Západnú časť obkolesujúcu Malú Fatru a os územia tvoriacu najčistejšiu slovenskú rieku – Oravu. Pohľad, na ktorý sa nezabúda, umocnený predierajúcim sa slniečkom spomedzi mrakov. Nie nadarmo sa hovorí, „že Oravci sú bližšie k Bohu,“ aj nám konečne začalo počasie priať a mohli sme sa vydať do prístavu, kde už na nás čakala loď Orava. Počas plavby loď oboplávala brehy Vtáčieho ostrova, ktorý je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a domovom čajok, rybárov riečnych a kačíc. Ďalej smerovala na Slanický ostrov, pozostatok zaplavenej obce Slanica, ktorá bola rodiskom prvého kodifikátora slovenského jazyka, Antona Bernoláka, s ktorého sochou sme sa na pamiatku zvečnili. Z paluby lode, za asistencie krásneho slnečného počasia, sme si vychutnávali krásy tohto kraja a naplnili tak oba prívlastky z ľudovej piesne. Práve krásna príroda pod Babou horou bola aj pre ďalšieho velikána našej kultúry - Pavla Országha Hviezdoslava, rodáka z Oravy, neraz inšpiráciou pri tvorbe veršov, ktorými uzatvorím naše nezabudnuteľné putovanie Oravou: „ Len okamih tam pobudnutia: už mŕtvie bôľ, už slabnú putá, zrak čistí sa, tlak voľneje, i oživujú nádeje.“
PaedDr. Ľubica Ladecká