Skutočné knižnice – skutočné vzdelávanie:
100 rokov od vzniku Česko-Slovenska.“
Tohoročný dvadsiaty druhý október sa celou našou školou šírila historická atmosféra, ktorú bolo cítiť z každej triedy či učebne. Zapojili sme sa do 14. ročníka celoslovenského projektu „Najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice.“
V téme sa spájali dva fenomény - kniha a história, bez ktorých si vzdelávanie nevieme ani predstaviť. Knihy sú zdrojom poznania, ale aj zábavy. Majú dôležité poslanie pri formovaní osobnosti, rozširujú detské obzory, vedomosti či vyjadrovacie schopnosti detí. Prebudiť v žiakoch lásku ku knihám a k čítaniu, je snom každého učiteľa.
Mládež by mala poznať aj históriu, preto je potrebné vytvárať a formovať kritické historické vedomie žiakov, aby dokázali pochopiť minulosť a prítomnosť krajiny, v ktorej žijú. Aby poznali dôležité míľniky slovenskej i svetovej histórie a uvedomovali si potrebu mierového spolunažívania všetkých národov. Aby sa stala storočná história Slovákov, ktorá bola tohoročnou témou, pre žiakov zaujímavá a pestrá, využili sme zážitkové metódy a formy živého a dramatického rozprávania učiteľov.
Čaro našej školskej knižnice umocnili vzácne staré knihy, učebnice, fotografie, obrazy vysvedčenia, drevené školské tašky či peračníky, ktoré dotvárali príjemnú historickú atmosféru a mohlo sa začať vyučovanie - „ V dnešnej knižnici po starom.“ Tak znelo motto našej aktivity, ktorú prihlasujeme do súťaže o najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice. Absolvovali ho žiaci šiestych ročníkov pod vedením pani učiteľky slovenského jazyka, ktorá v tento deň vyzerala ako zo „starého filmu“ - dlhé čierne šaty, vlasy stiahnuté do drdola, prísny výraz tváre či trstenica v ruke , nahnali strach nejednému nezbedníkovi. Na pomoc sme si prizvali aj bývalú pani učiteľku, Mgr. Magdalénu Kobzovú, ktorá vyučovala ešte za čias socializmu, no aj v dôchodkovom veku žije aktívny kultúrno- spoločenský život. Vedie mestskú kroniku, je korektorkou Ilavského mesačníka či autorkou knihy Almanach škôl ilavských. Svojím zaujímavým rozprávaním urobila prierez rôznymi obdobiami známej ilavskej rodiny Štefana Rausa , ktorej súčasťou je aj ona. Štefan Raus bol učiteľom, organistom a historikom - kronikárom Ilavy. Podľa neho je pomenovaný aj dnešný mestský park . Žiaci si mohli pozrieť jeho vysvedčenia ešte z čias Rakúsko-Uhorska či zoznámiť sa s archaizmami označujúcimi vyučovacie predmety. Pracovali aj s Inojazyčným slovníkom, ktorý bol vydaný v roku 1921 a hľadali v ňom rozdiely v pravopise a výslovnosti .Čítali z kníh, v ktorých mali slovesá iné prípony ako tie dnešné a podarilo sa im aj vyvodiť súvislosť so ženským rodom podstatných mien . Vyskúšali si písať husím pierkom a kriedou na tabuľku. Dozvedeli sa, kedy vznikla prvá škola v Iliavke, prelistovali si mestskú kroniku, poprezerali staré fotografie, kládli množstvo otázok a ani sa nenazdali, ako rýchlo skončila vyučovacia hodina.
Prostredníctvom histórie sa žiaci oboznamujú s konaním ľudí v rôznych životných situáciách. Z dejín získavame veľa životných skúseností. História nám poskytuje mnoho otázok, na ktoré sa nedá zodpovedať okamžite, ale dávajú nám príležitosť uvažovať a hľadať vlastné odpovede .
Dejiny majú byť zaujímavé, majú poskytovať prehľad, udržiavať tradície a viesť k poznaniu seba samého. A o to sme sa snažili za pomoci rodičov, ktorí nám poskytli vzácne rodinné historické klenoty, z ktorých školská knihovníčka pripravila expozíciu v knižnici. Ďakujeme aj tým, ktorí obliekli svoje deti do krojov či iných historických šiat a prejavili tak určitú spolupatričnosť.
O tom, že takáto forma vyučovania sa našim žiakom páčila, že každý si zodpovedal alebo dostal odpoveď na tú svoju otázku z histórie, svedčia vyjadrenia žiakov.
Viď fotogaléria
PaedDr.Ľubica Ladecká