Najznámejším a najobľúbenejším podujatím na podporu čítania detí na našej škole je Noc s Andersenom. Okrem nás sa v školskom roku 2014/2015 do tejto akcie zapojilo ďalších 230 verejných a školských knižníc vo všetkých regiónoch Slovenska s rekordným počtom takmer 10 600 slovenských detí.
Každý rok je toto podujatie tematicky prepojené nielen s čítaním, ale aj s etwinningovým projektom, ktorý v danom školskom roku realizujeme. Tentokrát sme sa v rámci česko-slovenského projektu "Dotyk stratených časov" premenili na neskúsených učňov, ktorí sa vybrali do sveta, aby sa priučili nejakému remeslu. Každý novoprijatý učeň sa musel hneď po príchode podpísať na prijímaciu listinu. Svojím podpisom sa zároveň aj zaviazal k tomu, že bude ctiť nariadenia tovarišov a majstrov, cechový poriadok a pravidlá v ňom stanovené. Do ruky dostal učňovský list slúžiaci na zaznamenávanie jeho úspechov na ceste za poznaním.
Aby každý účastník vandrovania lepšie spoznal remeslá a cechové pravidlá, musel sa najskôr zoznámiť s príbehmi, v ktorých sa jednotlivé remeslá spomínajú. Tieto boli zároveň aj prihláškou na tohtoročné putovanie.
Zručný remeselník však okrem páru šikovných rúk potrebuje i bystrú myseľ. Tú sme si zušľachťovali hádankami a rébusmi, ktoré si účastníci vandrovania vyberali zo zázračného klobúka.
Ako prvú sme na našom vandrovaní navštívili dielňu majstra drotára, ktorý nám priblížil krásu drotárskeho umenia. Pod jeho odborným vedením sme si vyskúšali výrobu nádherných šperkov. Veď ktorá mamička by sa nepotešila krásnemu originálnemu náramku, ktorý jej dieťa prinesie z vandrovky?
V ďalšej dielni na nás čakal majster košikár. Keďže tohtoročných vandrovníkov bolo veľmi veľa a vŕbových prútikov okolo Váhu málo, rozhodli sme sa, že ich nahradíme papierovými trubičkami. Hoci práca s nimi bola omnoho jednoduchšia, zapliesť veľkonočný osmorák nebolo vôbec ľahké. Nakoniec sa nám však každému podarilo zabezpečiť si povinnú výbavu každého správneho šibača.
Do akej miery dokážeme prepojiť šikovnosť rúk s bystrosťou umu, sme si vyskúšali v tesárskej dielni. Hlavolam majstra tesára dal veru poriadne zabrať všetkým vandrovníkom. Veď skúste umiestniť 10 ďalších klincov na hlavičku jedného z nich tak, aby sa ani jeden nedotýkal podložky!
Na nasledujúcom stanovišti nás čakalo povraznícke remeslo. Po predchádzajúcich náročných skúškach sa nám zapletanie povrazov zdalo úplnou hračkou.
Unavení, ale spokojní so svojimi výkonmi, sme trpezlivo čakali na ďalšiu učňovskú skúšku. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme zamierili na chodbu, kde nás čakali tovariši s „Remeselníckou pesničkou“. Každý predsa vie, že so spevom ide všetko ľahšie. No a keď si človek pri práci z času na čas aj zakrepčí, hneď je mu na duši veselšie. Preto sme sa ako jednu z povinných skúšok naučili aj novú pesničku a tanček.
Po takomto náročnom vandrovaní každému veľmi rýchlo vyhladne. Našťastie nám naše starostlivé mamičky nabalili na cestu buchty, bábovky, koláče a iné sladké dobroty. Na svoje si však prišli aj milovníci slaných jedál. A keďže platí „ako k dielu, tak aj k jedlu“, plné stoly zmizli akoby niekto bičom pleskol :o).
V polovici vandrovania sme boli všetci slávnostne pasovaní za tovarišov. Hoci ani doteraz nebolo naše putovanie „prechádzkou ružovou záhradou“, až teraz sme zistili, že cesta za zvládnutím remesla nie je vôbec ľahká. Museli sme sa totiž popasovať s remeselníckymi úlohami, ktoré si pripravili medzi sebou navzájom žiaci na hodinách informatickej výchovy:
- objavovali sme remeslá ukryté v puzzle skladačkách
- hľadali rozdiely v obrázkoch tradičných remesiel
- odtajňovali tajničky, riešili rébusy, osemsmerovky
- spoznávali erby jednotlivých cechov
- priraďovali názvy remeselníckeho náradia k obrázkom
- vyfarbovali podľa pokynov
Aj keď bol náš výcvik naozaj intenzívny, stále sme nemali dostatok skúseností na to, aby sme mohli v budúcnosti zodpovedne vykonávať nejaké remeslo. A kde by sme ich mohli lepšie nadobudnúť ako vo svete. Vybrali sme sa teda na skusy.
Najskôr sme rozdelením na cechy získali nových kamarátov, ktorí sa v rámci jednej skupiny naučili spoločnými silami prekonávať prekážky. Táto veľmi cenná skúsenosť nás naučila tomu, aby sme v živote neutekali pred problémami, ale sa im postavili čelom a popasovali sa s nimi.
Ďalšou dôležitou vlastnosťou každého tovariša by mala byť aj poslušnosť. Veď počúvať a plniť príkazy majstra či majstrovej je jednou zo základných podmienok úspešného zvládnutia remesla. V originálnom príbehu o rozvetvenej mlynárskej rodine sme však v snahe splniť všetky príkazy takmer „dušu vypustili“.
Rýchlosť a postreh preverila zase hra Na remeselnícke výrobky. Zmeniť čo najrýchlejšie polohu a napodobniť tvar koryta, klobúka, kraslice, krčahu či kolísky, nám dalo poriadne zabrať (najmä, keď sa všetky predmety začínali rovnakým písmenom).
Pokrikom 3x HURÁ sme sa pustili do poslednej a zároveň najťažšej skúšky. Dozvedeli sme sa totiž, že šperkár Matej postrácal na svojej vandrovke perly. Aby sme nadobudli poslednú cnosť – odvahu, museli sme mu ich pomôcť nájsť. Za svetiel bateriek a hrobového ticha sme sa rozptýlili po školskom dvore, kde bolo ukrytých množstvo malých schránok s prísloviami, porekadlami, výrokmi slávnych ľudí a citátmi o práci = perlami ľudovej múdrosti. O tom, že sme v skúške obstáli, svedčí aj skutočnosť, že napriek tomu, že bola vonku tma ako vo vreci, sme ich našli úctyhodných 137. Odmenou nám bolo nielen poznanie, že sme plynule prešli všetkými skúškami, ale i sladká odmena, ktorá sa ukrývala v každom z nich.
Na konci vandrovania nás čakala už len príprava miesta na prenocovanie. A „ako si kto ustlal, tak aj veru spal“. Kto si nedal záležať na poriadnom nafúknutí nafukovačky, ten sa na nej neprestajne prehadzoval až do rána. Väčšina vandrovníkov však zaspala ako bábätká. K ich spokojnému spánku prispela aj nočná rozprávka Princezná ze mlejna.
Na tohtoročnej Noci s Andersenom sme sa presvedčili o pravdivosti ľudovej múdrosti „Remeslo má zlaté dno“. Tým zlatom boli nielen výučný list a výrobky, ktoré sme pri odchode pyšne zvierali v hrsti, ale najmä veľa nových zážitkov. Zoznámili sme sa s množstvom remesiel, získali veľa nových skúseností, nadobudli zručnosti a odvahu, naučili sa poslušnosti, zdokonalili v pracovných návykoch... Ale hlavne sme zistili, že práca človeka naozaj šľachtí.
Mgr. J.Koštialiková, Mgr. S.Štefancová
Veľkonočné prázdniny začínajú 2.4. a končia 7.4.2015. Vyučovanie začne v stredu 8.4.2015.
