Hoci sú jesenné dni plné farieb, dlhé večery sú presným opakom. Tma prichádza skoro, je hmlisto, často sychravo a tak nejako „šedo“. Na pohľad a neraz i na duši. Našťastie, nemusíme tápať v tme, máme mnoho prostriedkov, ktoré nám posvietia na cestu. Nielen tých materiálnych, ale aj skrytých, ktoré nosíme v sebe. Na ktorých rozsvietenie treba celkom málo.
Máme za sebou „dušičkové“ dni a návštevy cintorínov, kde tých svetielok boli tisíce. Spomienka na zosnulých a zapálenie sviečky zahrialo na duši, lebo človek nachvíľu zabudol na to každodenné, pokorne si kľakol a snáď nachvíľu pochopil, že v živote sa tak zbytočne ponáhľa. Možno stretol vzdialených príbuzných, povedal pár vľúdnych slov a aj jesenné šero nadobudlo iný rozmer. Potrebujeme svetlo. Iskru nádeje, iskru vo vzťahu, iskru v detských očiach a v mnohých iných podobách. Pre svetlo sme sa rozhodli i so žiakmi v škole. A veruže ho bolo dosť!
Halloweenu je na Slovensku každým rokom viac a viac, hoci jeho podstatu či pôvod pozná málokto. A tak sa na pôde školského parlamentu zrodil iný nápad, tešiaci nielen našich žiakov, ale venovaný aj menším obyvateľom Ilavy a ich rodičom. Vyzdobiť park tekvicovými strašidlami – pekne po slovensky - svetlonosmi. Tie mohol priniesť ktokoľvek, kto si zohnal potrebnú surovinu a našiel si čas z nej vyrobiť čo najkrajšie strašidlo. Hoci to bol plán len skromný, 27. októbra 2016, v predvečer jesenných prázdnin, sa ilavský park zaplnil deťmi, dospelými i svietiacimi tekvicami. Neočakávaná účasť si organizačne vyžadovala značnú dávku improvizácie, ale za pomoci ochotných a šikovných žiakov sme nakoniec všetko zvládli. Za najkrajšie svetlonosy mohli prítomní hlasovať a víťazi boli odmenení vecnými cenami i maškrtami. Svetielka teda nežiarili iba vo vnútri tekvíc, ale aj v očiach zúčastnených. Dospelých zasa možno zahrialo, že s deťmi strávili príjemný podvečer a stretli množstvo známych, keďže návštevníkov bolo na ilavské pomery naozaj veľa.
Je to dôkaz, že ľudia v našom meste by sa radi stretávali pri podobných podujatiach častejšie. Že stačí správne navnadiť, motivovať a propagovať. Na druhej strane sa však zaujímať o kultúrne dianie. Doň je nutné zapájať i deti a mládež, nakoľko je dnešná spoločnosť akási pasívna. Deti v školskom parlamente i ostatní ilavskí žiaci preto pravdepodobne započali tradíciu nového mestského podujatia – Večera svetlonosov. Aspoň trochu si tak prežiarime poväčšine stereotypný výchovno-vzdelávací proces.
Za spoluprácu treba poďakovať nielen všetkým žiakom, ale aj Edovi Štenclovi za ozvučenie a riaditeľke Základnej školy v Ilave a Mestskému úradu za ceny pre odmenených žiakov. Snáď sa o rok stretneme v ešte hojnejšom počte, budeme na to lepšie pripravení!
Mgr. Lucia Konečná, koordinátorka školského parlamentu
