Aktivity

        • Bezpečná škola

        •   

          Štvrtý september

              Po teplých  slnečných dňoch, ktorých nám tohoročné leto doprialo naozaj  neúrekom, opäť nastal čas školských povinností a  lavice sa zaplnili žiakmi. Aj tento školský rok sme začali tematickým dňom – Bezpečná škola. Skôr ako zahájime vyučovací proces, je nevyhnutné pripomenúť žiakom, že za pocit bezpečia a za  bezpečnú školu sme vlastne  všetci zodpovední.   Šikanovanie je  celosvetový problém, pred ktorým nie je imúnny žiadny typ školy,  teda ani naša ! Obeťou sa môže v podstate stať každý a vzhľadom  na skrytú povahu šikanovania je veľmi ťažké, dozvedieť sa o nej. Šikanované deti väčšinou len ticho trpia a neodvážia sa hľadať pomoc. Preto  ak im chceme pomôcť, musíme všetci hlbšie poznať zákonitosti tohto fenoménu. V predchádzajúcich školských  rokoch som formou rozhlasovej relácie poukázala raz  na  fyzické šikanovane, inokedy na  kyberšikanu. Toho roku som sa zamerala na psychický teror, ktorý nezasahuje telo ,ale dušu! Slovko šikanovanie sa v súčasnosti skloňuje v spojení s našimi školami  oveľa častejšie   ako  kedysi. Deti ako keby strácali vzájomnú úctu a hitom medzi nimi sa stáva nezmyselné ponižovanie toho druhého.  Agresorovi si  stačí  všimnúť zopár drobností, na ktoré je obeť   citlivá. Niekedy to môže byť nejaké chybička krásy, inokedy nejaká zručnosť, ktorá jej  chýba. Krutejšie však býva  žartovanie na vrub rodinných pomerov či na nešťastie, ktoré ich napríklad  postretlo. Pomocou príkladov som  sa  snažila žiakom vysvetliť, že  pod psychickým násilím  môžu  spolužiaci  trpieť omnoho viac, pretože rany na duši sa liečia podstatne dlhšie ako tie fyzické. Určite nie je len otrepanou frázou, že slovom dokážeme často zraniť viac ako úderom.  O krutosti tohto tvrdenia sa pravidelne presviedčajú aj deti, ktoré musia čeliť verbálnym útokom svojich spolužiakov. Tie sa kvôli tomu dostávajú do nevýhody a začínajú sa čoraz viac cítiť menejcennými.  Prestávajú si veriť, utiahnu sa a nevedia ako ďalej.  Upozornila som, že je dôležité všímať si spolužiakov, rozhliadať sa okolo seba  a ak taký problém nastane, nezatvoriť oči, ale konať.  Zabrániť  agresorovi, aby  v šikanovaní pokračoval.   Nemlčať , ale povedať  o probléme niekomu dospelému. Rozhlasovú reláciu som ukončila  starou múdrosťou –„ Pred nikým sa neponižuj, nad nikým sa  nevyvyšuj !“ a vyzvala  žiakov, aby  so svojimi triednymi učiteľkami diskutovali na danú tému, vyplnili  pripravený dotazník  a nielen úspešne , ale  aj  bezpečne vykročili do ďalšieho školského roka. 

                                                                Mgr.  Ľubica Ladecká, koordinátor primárnej prevencie